doma. Dojdov do mestoto kade što beše sunѓerestiot otvor. No koga sakav so raka da se nurnam vo kamenot za malku što ne si gi skršiv site koski na
, ili pomozi Bog? Dali oneme nešto od moreto što si plival, dali što? Sakav , striko, da progovoram, arno ama činev oti ne znaete po mojot jazik. Vie
ispat ќe vi go storam i ќe ve uveram. Jas što dojdov ovde, štrk, ne oti sakav da bidam štrk, ami kletvata od tatka i od majka me fati, što ne gi slušav
, i deka nema zošto da bide, da se čuvstvuva sam. Bevme prijateli i sakav da bidam uverliv, na eden način da go oslobodam od prisokrieniot očaj,
što me polazi po vratot. Ja stegnav račkata na kuferot, pes mu mater, i sakav da pottrčam, no grstovi dožd kako da me gaѓaa samo mene, udirajќi kako po
. Zdivot me sledeše kako pes; jas pobrzaj - toj pobrzaj, pa, iako ne sakav , morav da zastanam i da se svrtam: sitni kapki dožd mi visea na klepkite.